Tipy na výlet

Tip na najkrajší malokarpatský výlet

Ak chcete absolvovať najkrajší malokarpatský výlet a zdieľať s nami pocit, že je naozaj najkrajší, musíte sa zjari poponáhľať. Prvým dôvodom, aby sme tento výlet tak nazvali, je totiž vodopád, nazývaný Občasný. Vodopád na hornom konci tiesňavy Hlboča sa volá Občasný, lebo vodná stružka, ktorá ho živí, sa po väčšinu roka stráca v hlbinách Smolenického krasu. Po vodopáde nasledujú ďalšie príjemné prekvapenia, ktoré nás privedú k odvážnemu tvrdeniu, že toto je najkrajší malokarpatský výlet. Ale pekne po poriadku:

Keď dorazíte do Smoleníc, treba si zvoliť asfaltku s modrou značkou, ktorá smeruje do vrchov. Nie tú, ktorá smeruje k Smolenickému zámku a našej Kolibe, ale tú, ktorá vedie do doliny Hlboča. (Sú tam totiž dve paralelné modré značky.) Cesta sa začína pri bývalom pivovare Erdödyovcov, za ktorím sú rodinné domčeky. Po ľavej strane sa kľukatí cez záhradky úzka vodná stružka. V niekorých záhradkách si pred výstavnými vilkami urobili z tejto vodnej stružky malé bazéniky. Pokračujete smerom nahor a zistíte, že malá vodná stružka je (aspoň zjari) horská bystrina, ktorá sa vyznačuje rýchlym prúdom. Táto bystrinka sa občas stráca pod povrchom. Sme v krasovej oblasti.
Tiesňava – zrejme vytvorená počas tisícročí touto bystrinkou – nie je dlhá. Po jej pravej strane sa zdvíha najprv zalesnený a napokon skalnými bralami obrúbený hrebeň vrchu Molpír i s chudobnými zostatkami Molpírskeho hradiska.
Na konci tiesňavy – po približne dvoch kilometroch – napravo od lesného chodníka padá do hĺbky deväť metrov jedinečný malokarpatský vodopád. Keď sme sa k nemu vybrali uprostred horúceho leta, mohli sme len tipovať, kde sa asi nachádza. V apríli sme ho videli v plnej kráse.
Na vodopáde i na celej vodnej bystrine je aj v apríli jedinečné to, že ho vytvára krištáľovo čistá vodná riava. Ak by niekto čakal mliečnu vodnú bystrinu z topiaceho sa snehu, bude milo prekvapený. Navyše, zdalo sa nám že voda je akosi teplá – rozhodne nebola ľadová. Prečo je voda krištáľovo čistá, sme pochopili, keď sme vystúpili nad vodopád na samom konci tiesňavy – tu potôčik pramení z hĺbok Smolenického krasu – vyzerá ako „štandardný“ lesný prameň, pri ktorom už chýba len plechový hrnček. Pokiaľ ide o teplotu prameňa, niektoré zdroje uvádzajú, že v tomto kraji bola ešte začiatkom 19. storočia sopečná aktivita.

video Dolina Hlboče a vodopád

Samozrejme, párkilometrový výstup k Občasnému vodopádu nestačí na neskromné označenie najkrajší malokarpatský výlet. Po výstupe z tiesňavy sa dostanete na lúku so zaujímavým názvom Lotašárska Vlčiareň. V Malých Karpatoch už dnes asi vlkov niet, ale názov nám ich pripomína. Lúku možno obísť po modrej značke, alebo skratkou okolo akéhosi starého oplotenia sa možno dostať na miesto, z ktorého je výhľad do doliny. Stadiaľ sa začína ďalšia zaujímavá časť výstupu – po krátkom pochode lesom dôjdete na začiatok Čertovho žľabu. Ten neostáva nič dlžný svoju názvu – napravo bralá, okolo chodníka porozhadzované balvany a poprevracané stromy. Rozkošná malokarpatská divočina je ďalším dôvodom pre neskromné označenie „najkrajší malokarpatský výlet“.

Po výstupe Čertovým žľabom sa začína ďalšie prekvapenie. Cesta po zelenej značke s ozajstnými akoby tatranskými serpentínami. Tie vedú na najvyšší malokarpatský vrchol – Záruby (767,4 metra). Od štartu v Smoleniciach je potrebné prekonať 530-metrové prevýšenie. Podľa turistickej mapy na to stačia dve hodiny.